• Brána do Tatier – Štrbské Pleso
  • Brána do Tatier – Štrbské Pleso
  • Brána do Tatier – Štrbské Pleso
  • Brána do Tatier – Štrbské Pleso
  • Brána do Tatier – Štrbské Pleso
  • Brána do Tatier – Štrbské Pleso
  • Brána do Tatier – Štrbské Pleso
  • Brána do Tatier – Štrbské Pleso
  • Brána do Tatier – Štrbské Pleso

Brána do Tatier – Štrbské Pleso

BRÁNA DO TATIER
ŠTÚDIA SKOKANSKÝCH MOSTÍKOV S HOTELOM NA ŠTRBSKOM PLESE
Myšlienka pre vytvorenie špičkového športového areálu siaha do 60. rokov 20. storočia, v čase príprav na Majstrovstvá sveta v lyžovaní v roku 1970, prof. Ing. arch. Kramár za asistencie arch. Šprláka – Uličného konkretizoval víziu jedného z najvýznamnejších športových areálov v Československu a na svete v tej dobe. Po realizácii projektu však došlo k zmenám, ktoré pôvodný brilantný návrh s jasnou myšlienkou postupne degradovali na dnešný stav. Návrh štúdie vnikol za účelom nájdenia stratenej identity jedného z najexponovanejších miest vo Vysokých Tatrách. Obsahuje hotel pre 200 osôb, obchody, zázemie pre športový zväz a mostíky, štadión pre približne 50 tisíc divákov a samotné mostíky K90 a K125. Hmota návrhu vznikla spojením dynamiky športu – skokov na lyžiach a dynamiky Vysokých Tatier. Umiestnenie objektu má dva dôležité body v perspektívnych pohľadoch – skokanský mostík K125, ktorý svojou polohou je vnímaný z Podtatranskej kotliny a druhý je hotel, ktorý tvorí „bránu“ a do Mlynickej doliny. Jasným tvarovaním definuje polohu a výnimočnosť areálu vo Vysokých Tatrách a na Slovensku.

Hmota hotela abstrahuje členenie tatranských štítov – horná kontúra symbolizuje ostré vrcholky a jemné zakrivenie spodnej nosnej konštrukcie vykresľuje hranicu medzi pásmom kosodreviny a pásmom alpinských hôľ. Železobetónová škrupina hotela vytvára zároveň podpornú konštrukciu pre hlavnú tribúnu. Pretnutím osí a umiestnením objektu vzniká v “bráne” hlavný komunikačný uzol, z ktorého je prístup do Mlynickej doliny, do lyžiarského areálu, na štadión a mostíky, do hotela, do obchodov, do kaviarne a reštaurácie, do kongresovej sály. Zároveň krížením komunikácií vzniká efekt obrovského staničného priestoru, ktorý ešte umocňuje riešenie dopravy. Zamýšlaná je hromadná doprava presne do stredu „brány“, ktorá by mohla nadväzovať na koľajovú dopravu do Popradu a Štrby. Návrh počíta s automobilovou dopravou, ktorá by končila na záchytnom parkovisku v centre osady Štrbské Pleso.

Rok: léto 2012 Místo: Štrbské Pleso, Vysoké Tatry Druh projektu: Baráky, Tvorba města a krajiny